Ako sa Vám spolupracovalo so slovenskými hercami?
Myslím, že v čase, keď sme pracovali na Coriolanovi, sme tvorili akýsi organizmus. Bol to organizmus plný viery a skupinovej túžby prísť s tou „loďou“ do prístavu, ktorý sme niekde videli. Pracovali sme veľmi intenzívne, snažili sme sa u herca otvárať jeho emocionálne póly, a to sú práve veci, ktoré v živote najviac skrývame. Musel som si u hercov získať veľmi veľa dôvery na to, aby sa tieto póly mohli otvoriť. Musím povedať, že napriek tomu, že sme sa videli po prvýkrát, niektoré vzťahové konštelácie akoby „zaklapli“ a to je super.
Ako vznikla koncepcia inscenácie Coriolanus? Zohľadňovali ste pri jej utváraní aj slovenský kontext?
V divadle nikdy nerozmýšľam nad politickým gestom ani aktualizáciu. Zaoberal som sa intímnym príbehom a hlavnými elementmi, ako sú túžba po moci a ambícia. Tie si nevyberajú prostriedky. Mojím cieľom bolo teda pracovať s hercom tak, aby nešlo len o interpretovanie, ale doslova prežitie textu. To je niečo ako keď máte film, pri ktorom majú ľudia chuť pripútať sa k sedadlu, ak sa na obrazovke deje niečo strašné. Chcel by som priniesť rovnako silný emocionálny zážitok. V slovinčine je slovo divadlo „gledalište“, čo znamená pozerať sa. To znamená, že tá atmosféra a vizuálna časť je veľmi dôležitá. Všetko, čo ma v živote zaujíma, je krása. Tá je vo všetkých tvaroch, pekné môže byť aj to, čo trpí. Pekná môže byť aj slza, aj vojna. Divadlo prináša túto ilúziu, no inak ako film. Prenáša ju do duchovného rozmeru. A to je veľká prednosť divadla.
Festival Divadelná Nitra má tento rok podtitul (ne)prezraď svoje tajomstvo. Aké je tajomstvo Coriolana?
Tajomstvo Coriolana je, že láska je večná. Všetko čo je spojené s ambíciou, rozumom, pahltnosťou je pominuteľné. To je Coriolanus.
Dominika Široká, Katarína Cvečková
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára