Hlas flamenco gitary prežíva už storočia. Laik ho neodlíši od spevu španielskej gitary. Avšak muzikanti vidia rozdiel v gitarových hmatoch aj v rytme. Rázna rytmika je iste náporom na brušká prstov, ale zároveň je základom typickej dynamiky. Hudobné teleso, ktoré si Martin Bies vysníval v trinástich, koncertuje po celej Európe už celé roky. „Najkrajšie koncerty sa rodia práve v synagógach, na zámkoch a hradoch,“ rozhovorí sa líder kapely a pokračuje: „Španielske melódie tu znejú akoby dvakrát. Patria medzi kamenné múry dýchajúce históriou.“
Inšpiráciou pri tvorbe vlastných kompozícií i textov piesní sú pre Martina Biesa melódie, ktoré preslávil v našich končinách Paco de Lucia. Čaro koncertu prilákalo nespočetné množstvo návštevníkov. Mnohí sa do synagógy ani nedostali. A tak ste za svitu pouličných lámp mohli vidieť, ako sa zvedavci chytajú kľučiek na dverách synagógy. A ani jedna nechcela povoliť. Prezradíme však, že vďaka hudobnému prídavku muzikantov trval koncert o čosi dlhšie a napokon sa zakliata brána otvorila všetkým vytrvalcom nakúkajúcim cez okno. Standing ovation nemalo konca kraja. Španielske tango si podmanilo všetky vekové kategórie. Až sa vám v predstavách roztancovali tanečníci s červenou ružou.
Monika Necpálová
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára