RÓBERT ALFÖLDI: ĽUDÍ BY SOM NAJRADŠEJ SKROTIL

Na utorkových festivalových raňajkách sme sa rozprávali s maďarským režisérom, pre ktorého Divadelná Nitra znamenala prvú medzinárodnú zastávku kariéry. Robert Alföldi dnes už „šéfuje“ maďarskej národnej scéne, do Nitry priniesol Poľovnícke scény z Dolného Bavorska.

Na festivale ste sa objavili po desiatich rokoch. Zmenil sa Nitra v priebehu dekády?
Bol som tu síce len tri dni, no môžem povedať, že mesto je úplne iné. Všetko je krásne vyzdobené. Čo sa ale nezmenilo, je fakt, že zrejme ide stále o najvýznamnejší medzinárodný divadelný festival v strednej Európe. Navyše, dvadsiaty ročník takéhoto podujatia je úctyhodné číslo. Túto skutočnosť dokážem oceniť, s financovaním takýchto podujatí to v Maďarsku totiž nie je oveľa lepšie.

A čo Vaša premena od poslednej návštevy?
Už som starší, do tvorby sa už nepúšťam tak bezhlavo, ako tomu bolo napríklad pri mojich predošlých návštevách tohto festivalu. Navyše sa zo mňa stal riaditeľ maďarskej prvej scény.

V čom vidíte aktuálny význam inštitúcie národného divadla?
Myslím si, že aj na tom mojom „gazdovstve“ sa predovšetkým snažíme hovoriť o súčasných problémoch, ktoré práve otriasajú maďarskou spoločnosťou. Vyťahujeme ale i témy z minulosti či dokonca z budúcnosti. Aj pri hrozbe rozporuplného prijatia nám to rozhodne stojí za to. V prvom rade chceme teda vytvárať živý dialóg s divákmi. Stále totiž naivne verím, že divadlom môžem zmeniť chod vecí, ktoré sa mi nepáčia.

V Poľovníckych scénach... sa vyrovnávate s otázkou tolerancie v rámci určitej komunity. Je maďarský národ tolerantný?
V tejto inscenácií rozmýšľame nad problematikou odlišovania sa od spôsobu, akým žije väčšina ľudí. Odlišnosti prinášajú ľuďom nie zvedavosť, ale práve strach. Tento neduh sa musíme naučiť prekonávať.

Na Divadelnej Nitre ste sa dosiaľ prezentovali s inscenáciami veľkých klasických drám. Je toto obdobie už za Vami?
Nenachádzam sa v nijakej tvorivej fáze, stále inscenujem i klasické hry. Rozhodne si ale myslím, že je najlepšie, ak si režisér skúsi všetko. Tak ako nie som vegetarián, ani v divadle si nevyberám.

Divadelná Nitra odštartovala projekt Paralelné životy. Ako sa život v Maďarsku zmenil po revolúcií v 89.?
Ja by som v tomto prípade nehovoril o revolúcií, skôr išlo o štátny prevrat. Najskôr sa totiž musíme naučiť v tomto novom usporiadaní žiť, naučiť sa demokracii, slobode, akceptovať rozličné zmýšľanie, odlišné zvyky. Určite však tento prevrat znamenal pre maďarskú spoločnosť veľkú zmenu. Konečne máme opätovne možnosť si uvedomovať osobitnosť každého jedinca, takýto prístup bol totiž v našej krajine dlhé roky potlačovaný. Maďarská spoločnosť konečne dospieva.

Existuje nejaká ľudská vlastnosť, na ktorú by ste najradšej poľovali?
Takáto vlastnosť neexistuje, ľudí by som naopak najradšej skrotil.

Dominika Široká
foto: Gordon Eszter