viecko

viecko

sobota 24. septembra 2011

RAŇAJKY U TIFFANYHO?

Pod festivalovým slnkom sa leskli diamanty novej scény. Festival o divadle. Divadlo o festivale. A hneď zrána. Naostro. Druhý festivalový deň sme začali s kávou. Kávou nie čiernou, nie bielou, ale dúhovou sťaby šaty Thálie. Chutilo Vám? Dramaturgická rada Divadelnej Nitry sa rozrečnila o festivalovej dvadsaťročnici.

Ako vybrať to najlepšie z najlepšieho? Poradné slovo pri výbere inscenácií prislúcha na slovo vzatému kolektívu. Pri výbere inscenácií zo zahraničia pomáhajú konzultanti - kritici z tridsiatich krajín. Výber spomedzi slovenskej tvorby prislúcha Rastislavovi Ballekovi. Sám priznáva: „Subjektívnemu pohľadu na slovenské divadelníctvo sa nevyhnem.“ Mnohí vybraní tvorcovia presahujú zaužívané spôsoby režijného myslenia.

Tento rok sa organizátori popasovali s dilemou: Dotiahnuť do Nitry slávne režisérske mená európskeho formátu alebo poskytnúť priestor novým tváram divadelnej réžie? Zlatá stredná cesta sa zdá byť aj v tomto prípade najosvedčenejším riešením. V divadelnom mixéri sa preto miešajú kokteily z provokujúcich inscenácií a hier jemne komerčných, od ktorých sa očakáva viac diváckeho pochopenia. Maja Hriešik ozrejmuje: „Takmer každé dva roky uvíta festival doposiaľ neprezentovanú krajinu.“ Na pleciach dramaturgickej rady leží obrovská zodpovednosť. Veď to, čo ponúkne slovenskému prostrediu, môže mať siahodlhé následky. Bodaj by len pozitívne!

Kedysi bol festival doménou slobodnej divadelnej kultúry. Dnes prináša nové dráždivé témy. Vždy však ponúka aj zrkadlo politickému status quo v krajine. Podľa Dariny Károvej je festival aj akýmsi inštrumentom exportu slovenského divadla do zahraničia. Medzi hosťami sa každoročne objavujú desiatky divadelných kurátorov, ktorí získavajú prehľad o predstaveniach slovenského divadla. Do diskusie sa zapojili aj hostia. Riaditeľ Štátneho divadla Košice s potešením podotkol, že festival Divadelná Nitra sa stal značkou. A veľmi dobrou! Predstavenie Prázdny príbeh, prezentované v rámci festivalu na košických divadelných doskách, získalo u potenciálnych divákov na hodnote práve vďaka tomu, že bolo zaradené do festivalového programu.

Aj keď mnoho predstavení festivalu je špecifických, sála zakaždým praská vo švíkoch. „Organizátori dajú do ponuky už niekoľko mesiacov vopred 4400 lístkov pre hostí. Z toho približne 2700 sa hneď rozchytá. Zvyšné vstupenky sa ponúkajú verejnosti,“ podotýka Darina Kárová. Nezvyčajnou ponukou je napriek tomu niekedy ťažko ulahodiť diváckemu vkusu. Darmo, ľudia nie sú na divadlo zvyknutí. „Boom televíznych seriálov kazí vkus,“ pokrčí plecami riaditeľka festivalu.

Špecifikom podujatia a jednou z mét je výchova k umeniu. Sprievodný projekt „Ako na divadlo“ je zameraný hlavne na študentov. Čo môže byť lepším odrazovým mostíkom do estetiky budúcnosti?

Monika Necpálová

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára