Veď príbeh stokrát prerozprávaný rozohrali na dlažbe pred divadlom za pomoci tabule plexiskla a drevenej lavičky. Francúzsky šarm stroho, samozrejme, s primeranou dávkou vtipu, odmietli. Zato francúzsky šansón predviedli divákovi po pár pohárikoch s dokonalým chrapotom. Neopísateľné slovné hračky, interaktivita s divákom, keď raz ste v príbehu a máte ho pred očami, salvy smiechu a sĺz (veď tak to má v divadle byť), to všetko i oveľa viac diváci ocenili neutíchajúcim potleskom. Cyrana niet, Cyrano je večný. Smejme sa na plné hrdlo nad excelentným podaním klasiky, ktorú prinieslo na festival Túlavé divadlo. Memento Thálie odznelo po posledných veršoch bravúrne napísaného textu z pera Cyrana, Jakuba Nvotu: Neustále sa polemizuje o tom, čím má divadlo byť? Umením, drámou, filozofiou... Divadlo má poznať jedine dobro a zlo.
Monika Necpálová
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára