GOMBÁROVA KRÁLIKÁREŇ

V rámci slovenskej sekcie sa na festivale Divadelná Nitra predstavilo martinské Komorné divadlo s inscenáciou Kubo (remake) v réžií slovenského režiséra Doda Gombára. Inscenačná história martinského divadla je s hrou Jána Hollého úzko spätá a aj to bol jeden z impulzov na jej opätovné uvedenie.

Inscenácia Kubo pokračuje v interpretačnej línií, ktorá ponúka, podľa slov samotného režiséra, „ľahko mystifikačný pohľad do tajomstva divadelného procesu a divadelného zákulisia“, do tajomstva poslednej skúšky. Režijná koncepcia je natoľko špecifická a vyhranená, až miestami prevyšuje sama seba. Divadlo na divadle, či skôr príbeh v príbehu, prináša neštandardný pohľad na klasickú slovenskú drámu. Prináša nového Kuba.

Jeden ročník konzervatória kedysi dávno inscenoval Hollého hru Kubo. Prešlo 15 rokov, veľa sa zmenilo a čosi sa stalo. Spomienky vyplávali na povrch a my sme svedkami snahy o návrat do starých dobrých čias. Nie je podstatný samotný dôvod či impulz, ale výsledok pokusu. Rozklad, ktorý so sebou prináša. Rozklad ľudský, morálny, etický, hodnotový. Realita, ktorá zmazáva všetky spomienky. Pudovosť až animálnosť vyhráva nad akýmikoľvek vznešenými pohnútkami.

Komixový začiatok predstavujúci štylizované obrazy sa postupne prelína do výrazného herectva. Charaktery vznikajú na charakteroch a herci hrajú hercov. Samotný herci sú počas celej inscenácie výrazní a presní. Civilnosť strieda štylizáciu a expresivitu s ľahkosťou bytia. Herci dôsledne pracujú s mimikou i s intenzitou a farbou hlasu. Ovládajú pohyb na scéne a využívajú všetky možnosti scénografie. Mizanscény sú nielen estetické, ale i významovo presné. Dôležitým prvkom inscenačnej koncepcie je výtvarná zložka. Scénografiu tvorí králikáreň s pletivom, vo vnútri ktorej sa nachádza šesť dverí a stom, s ktorými herci neustále pracujú. Rebrík predstavujúci únik z klietky využíva však jediná z postáv. Práve Kubo, ktorý je mimo dediny, mimo králikárne. Charakterotvorné kostýmy dopĺňajú estetickosť inscenácie a vytvárajú akúsi dobovú neurčitosť. Napriek dejovým zmenám a prechodom z príbehu do príbehu si inscenácia zachováva rytmus a spád, až sa postupnou gradáciou stáva spleťou vulgárností a prostých opileckých prejavov. Vrcholí králičími hlavami, ktoré si herci nasadzujú. Rozklad všetkého. Premena ľudí na pudové zvieratá je zavŕšená charakteristickým škrabaním a chumáčikmi srsti.

Celkom mimo celého diania stojí samotný Kubo. Bábka v rukách ostatných, prostý jednoduchý Kubo, s ktorým si každý robí, čo chce a potrebuje. V tomto prípade bolo veľmi efektné použitie skutočnej bábky, ktorá napokon uzatvára celú inscenáciu. Kubo nakoniec v slivkovom obleku splynie s prostredím a stráca sa. Krehký záver pri tónoch Radiohead len umocňuje smiech cez slzy vinúci sa celou inscenáciou. Túžba po majetkoch a peniazoch zapríčinila rozklad postáv z Hollého Kuba. Túžba ujsť z reality a vrátiť minulosť priniesla rozpad Gombárovým postavám. Prostriedky sa menia, no záver zostáva rovnaký. Zvíťazili pudovosť a realita bežného života.

Katarína Cvečková
foto: Braňo Konečný