Medzinárodný festival Divadelná Nitra oslavuje tento rok 20. výročie. Mysleli ste pri jeho zakladaní na to, že festival dosiahne takýto ročník?Nie, na to sa pri zakladaní nemyslí. Festival dokonca už párkrát zažil situácie, že nemusel pokračovať. Nebolo to pre organizačné problémy, ani problémy v koncepcii. Festivalový štáb sa vždy obnovoval, prichádzali noví ľudia, nové nápady, nové impulzy. V tom problém nebol. Ten nastal skôr v prostredí okolo festivalu a v jeho financovaní. Festival to však prežil a som rada, že je tam, kde je.
Ako by ste tých dvadsať rokov zhodnotili? Kam sa festival posunul?
Už na začiatku sme mali predstavu o tom, že vytvoríme zaujímavé fórum pre prezentáciu menej tradičného a inšpiratívneho umenia aj so sprievodným programom, výstavami, filmami. Festival je strom, ktorý už niekde v tom semiačku na začiatku obsahoval genetickú výbavu celého výsledku. Ale predsa len sa zväčšoval, rástol aj kvantitatívne, ale predovšetkým sa menil kvalitatívne. Na začiatku bol prehliadkou so zahraničnou účasťou, neskôr sa stal prezentáciou kvalitného európskeho divadla. Získal si renomé a meno. Dôkazom je aj grant z programu Kultúra 2007-2013, Podpora európskych festivalov, ktorý sme dostali. Myslím, že stále máme nejaký potenciál veci zlepšovať.
Podtitulom tohto jubilejného ročníka je (ne)prezraď svoje tajomstvo. Myslíte si, že každé divadlo by malo mať nejaké tajomstvo?Divadlo má mnoho tajomstiev. Už len to, čo sa deje za scénou alebo to, ako vzniká samotná inscenácia, do toho diváci v hľadisku nevidia. Tento podtitul má skôr odkazovať na obsah inscenácií, ktoré sa tu prezentujú. Sú to väčšinou inscenácie, kde tvorcovia kladú znepokojivé otázky o láske, o smrti, o živote. Prostredníctvom postáv odhaľujú niečo z minulosti. Tu je teda ukryté tajomstvo z nášho motta.
Čo ešte spája inscenácie hlavného programu tohto ročníka festivalu?
Všetky akoby sa pozerali pod povrch vecí, odhaľovali nejaké intímne sféry, znepokojivé otázky. Niektoré majú aj zábavnú formu, napriek tomu sa v nich hovorí o vážnych témach – láske, zrade, vine, smrti, o konci ľudského života, sveta... Každá z tých inscenácií sa zaoberá zásadnými životnými situáciami človeka. A väčšinou sú to hry s výrazným podielom autorského divadla.
V čom bude tento ročník festivalu iný?
Divadelná Nitra 2011 prináša sekciu nazvanú Extra 20. Je to skupina podujatí, ktoré sme pripravili mimoriadne k 20. ročníku. Patrí tam napríklad medzinárodné sympózium Festival ako (kreatívny) priemysel – v spolupráci s Divadelným ústavom. Štartujeme projekt Paralelné životy – 20. storočie očami tajnej polície. Jedným z mimoriadnych bonusov je aj Slovenské a české pouličné divadlo. Divadelný ústav v Bratislave, ktorý tiež oslavuje jubileum, v jeho prípade je to 50. rokov od založenia, pripravil pri tejto príležitosti výstavu Ako sa uchováva pominuteľnosť. Tá bude prenesená z Bratislavy do Nitrianskej galérie. Do Extra 20 patrí aj projektom Pražského Quadriennale 2011 s názvom Intersekcia: Intimita a predstavenie. Projekt cestuje po rôznych štátoch a Divadelná Nitra je jeho exkluzívnou zastávkou na Slovensku. Extra 20 je, na naše počudovanie, aj počet zahraničných hostí. Ten sa každý rok zvyšuje, ale tento rok sme dosiahli absolútny rekord. Individuálnych zahraničných pozorovateľov bude na 20. ročníku spolu 90.
Máte pred začiatkom 20. ročníka Medzinárodného festivalu Divadelná Nitra nejaké očakávania?Neviem, či sa to dá nazvať očakávaniami. Momentálne mám v sebe takú predfestivalovú nervozitu. Je pre mňa veľmi dôležité, aby sa všetko uskutočnilo tak, ako je naplánované. Som presvedčená o tom, že je to naplánované dobre, potenciál je veľký. Moje očakávanie je, aby to aj organizačne dopadlo dobre, aby vyšlo pekné počasie a aby sme nenarazili na žiaden problém, ktorý by sme nevedeli vyriešiť.
Lenka Káčerová
foto: Collavino
foto: Collavino
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára