Ťažko povedať či išlo o cielený krok dramaturgie DN ´10, no prvé dve predstavenia festivalu sa zaujímavým spôsobom dopĺňali. Opus č.7 je inšpirovaný dielom I. Šostakoviča, a vychádza z prvkov vysokej kultúry. Naopak La Putyka českého cirk La Putyka spadá žánrovo do nového cirkusu. Ten pracuje s postupmi príznačnými pre kultúru ľudovú resp nízku.
(nízka nemá v tomto kontexte vôbec dehonestujúci charakter).
Poetika nového cirkusu je už niekoľko rokov jasná. Hyperbola (v herectve kostýme, scénografii i hudbe), miešanie humoru a lyriky až tragiky, ženské postavy hrané mužmi a naopak, artistické prvky, esperanto. To sú presne dané postupy. Na jednotlivých tvorcoch je to, aby ich technicky zvládli a naplnili originálnym obsahom.
Cirk La Putyka sa rozhodol pre obsah typicky český. Pivo, „hospůdka“, krčmár a štamgasti. Krčma je zmenšený svet a pivo resp iný alkohol je jeho centrom. Pri každom stole sa odohráva jedinečný príbeh plný priateľstva, lásky, nenávisti, vášne atď. Aj ten najvernejší hosť sa však nakoniec raz od stola zdvihne a po záverečnej zostáva len krčmár a bublinky v pive.
Technicky potvrdili tvorcovia vyvinutý cit pre prácu s tempo-rytmom. Úvodný výstup krčmára je možno až zbytočne dlhý a rozvláčny. Práve vďaka nemu však vynikne postupné gradovanie spojené so zvyšujúcou sa náročnosťou akrobatických prvkov. A po vrcholnom momente lyrický záver osamoteného krčmára.
Zvláštnu pozornosť si zaslúži aj živá hudba. Vďaka sugestívnemu prejavu Jana Maxiána, Jakuba Prachařa, Vojtěcha Dyka je La Putyka nie len inscenáciou, ale aj koncertom. Pobavia aj vtipné citácie známych piesní rôzneho druhu. Od židovskej Hava nagila po Sex bomb Toma Jonesa.
La Putyka pravdepodobne nedosahuje artistickú úroveň svetovo najúspešnejších predstaviteľov nového cirkusu. Boli by, ale tieto megakolosy schopné vniesť do svojich diel špecifický humor akým sa prezentuje La Putyka?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára