Nič nie je tabu.

Prečo dávate prednosť autorskému divadlu pred hotovými predlohami?
Neviem, autorské divadlo považujem za zaujímavejšie, inscenácia je ako môj vlastnoručný podpis.

Ako tvoríte scenár predstavenia? Čo vzniká na skúškach a čo je vopred pripravené?
Príprava pred skúškami tvorí asi 35%. Po skúške sa rozprávame s hercami, fantazírujeme a dávame dokopy ďalšie nápady.

Podľa čoho si vyberáte témy inscenácií?
Podľa intuície.

V 1.časti Opusu č.7 – Holokaust ožívajú duchovia minulosti a ovplyvňujú konanie hercov v prítomnosti. Veríte na duchov?
Áno.

Vo svojej inscenácií otvárate témy krutých a násilných činoch. Odkiaľ sa podľa vás v ľuďoch berie zlo?
Bohužiaľ, ľudia sú tak založení. Je to časť ich života.

Myslíte, že sa dá predísť tomu, aby ľudstvo opakovalo stále tie isté chyby?
Nie.

Ste pesimista?
Áno.

Do hlavnej mužskej postavy Šostakoviča ste obsadili ženu, prečo?
Šostakovič bol umelec. V každom umelcovi sa nachádza niečo nežné, preto mi bolo bližšie obsadiť do tejto úlohy nežné ženské pohlavie. Aj keď je umelcom muž, stále je v ňom nežnosť.

V inscenácií hovoríte o témach, ktoré sú v spoločnosti často tabuizované...
V tejto spoločnosti, bohužiaľ, tabu nie je nič. Môže sa hovoriť o čomkoľvek, ale je to našťastie pre ľudí a pre divadlo. Jediná otázka je, akým spôsobom sa tieto témy zobrazia.

Ako sa ruská spoločnosť vyrovnáva so svojou socialistickou minulosťou? Diskutuje sa o nej?
Je to zložitá otázka. Dobrí ľudia sa hanbia a tým zlým sa zdá, že je všetko v poriadku. (smiech)

V čom vás ako režiséra ovplyvnilo vaše pôvodne scénografické vzdelanie?
Ako režisér veľmi úzko spolupracujem so scénografmi. V tíme máme 2 scénografky Vieru Martynovu a Máriu Tregubovú. Veľmi nám pomáhajú pri tvorení inscenácií. Keďže som sám aj scénograf, veľmi dobre si rozumieme. Inscenáciu vytvárame spoločne.

Čo je pre vás v scénografií dôležité?
Som veľmi rád, že v súčasnosti sa divadlo veľmi rozvíja. Tak ako sa v súčasnosti kombinujú rôzne vedy, neexistuje napríklad iba biológia a fyzika, obe sa kombinujú v biofyzike, aj divadlo kombinuje rôzne druhy umenia. Dôležité je, aby scénograf nezostával zavretý vo svojom ateliéri, aby spolupracoval s hercami a s režisérom a bol otvorený všetkým nápadom.