Občania, Slováci! Kto z vás by nepoznal matku našich miest, hostiteľku významných osobností našich dávnych dejín a rodičku velikánov dejín novodobých, hrdú Nitru? Pokojné mesto, nad ktorým sa týči bájny Zobor, a ktorého mravy stráži starobylý hrad, sídlo jednej z najstarších diecéz. Lenže pozor! Pokojnú jesennú melanchóliu, umiernené lúče slnka láskyplne objímajúce červené opadané lístie, ľúbivo pučiacu harmóniu, ktorá obklopuje študujúcu mládež, čo len pred pár týždňami s nadšením zasadla do školských lavíc, chystá sa niečo narušiť. Či skôr niekto.
Už od piatku 24. septembra budú Nitru napádať rôzne skupiny kultúrnych anarchistov, postdramatických reakcionárov a teatrologicko-teatrálnych defraudantov a budú narúšať normálny život tohto mesta i jeho obyvateľov. To všetko pod zásterou údajne divadelného festivalu. Festivalu Divadelná Nitra 2010.
Mnohí z Vás si teraz istotne rieknu, že to sa len starý dudroš bojí a brojí proti kultúrnej inštitúcii zvanej divadlo. Nuž verte, nie je to tak. Ctím a poznám skutočné morálne poslanie divadla, tak ako ho prezentovali Rousseau, Lessing, či v našich končinách už samotná Matica slovenská.
I vedzte, že toto divadlo s otvorenou náručou i milým úsmevom rád privítam. Lenže takéto divadlo sa do Nitry nechystá. Sami posúďte z bulletinov, ktoré nájdete v divadlách či iných kultúrnych inštitúciách nielen v meste Nitra. Čítajte pozorne a isto tak ako ja nenájdete velikánov ako Racine, Tajovský, Tyl, či Shakespeare.
Veď pozrime sa len letmo na niektoré kusy, ktoré majú vraj obohatiť nášho ducha bažiaceho po kultúrnom zážitku.
V prvý deň festivalu napríklad Opus číslo 7 moskovského divadla Škola dramatického umenia. Snáď každý, kto sa čo i len trochu vyzná v umení vie, že opus patrí do oblasti hudby a preto nie je ho možné inscenovať. Navyše podieľali sa na jeho tvorbe študenti z laboratória Dimitriho Krymova. Či vari sa divadlo tvorí v laboratóriach? Vari je divadlo experimentom?
Na ďalší deň divadlo SkRAT predvedie Mŕtve duše. Pri tejto zmienke sprvu moja duša šťastím pookriala, že pôjde o známy to príbeh z pera majstra N.V. Gogoľa. Lež mýlil som sa. Nikde nenájdete Čičikova. Či meno autora textu, ktorý pôvodný román upravil do podoby dramatickej. Pýtam sa: Čo je to ten SkRAT? Z ktorej stoky vyliezli tieto hlodavce skutočnej kultúry?
I v nedeľu, kedy treba sviatosť svätiť, sa hrá. Isté české divadlo Cirk La Putyka hrá kus La Putyka. Vari je divadlo cirkusom? Vari je divadlo putykou pre korheľov?
Nuž a v posledný deň bude apokalypsa dokonaná. Vroclavské Teatr Polski zmieša veľkého Ivanova majstra A.P. Čechova s románom V. Pelevina Život hmyzu. To všetko pod názvom Samsara disco. Najtvrdší úder však zasadí nám fakt, že k tomuto všetkému sa pridá i samotná Činohra Slovenského národného divadla. To už v samotnom názve spája meno jedného z otcov nášho národa a jazyka Jána Hollého s akýmsi škriatkom menom Robert Roth. Kam sme sa to dostali keď už podvratné živly bujnejú aj v najnárodnejšom zo všetkých našich divadiel?
Priatelia, hádam týchto pár skromných riadkov stačí, aby ste pochopili že sa treba mať na pozore. Dbajme na mravnosť našich rodín a pokoj ulíc. Tých pár dní od 24. do 27. septembra bude mimo normálu.
Prof. Konštantín Hrhuľa prevzaté z www.kulturenastraz.sk
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára