Rozhovor s Alainom Platelom, autorom konceptu a realizácie inscenácie Out of Context – For Pina
Prečo je inscenácia Out of Context venovaná práve Pine Bausch? Čím vás inšpirovala
táto významná chreografka?
Rozhodol som sa venovať jej toto predstavenie hneď, ako sme začali skúšať. Poznal som ju viac
ako 20 rokov. Najprv som sa zaujímal o jej prácu, neskôr sme sa zoznámili osobne a stali sme sa
blízkymi priateľmi. Mala na mňa veľký vplyv nielen po umeleckej, ale predovšetkým po ľudskej
stránke. Keď som sa začal zaoberať jej prácou na začiatku 80. rokov, jediný spôsob tanca, ktorý sme v Belgicku poznali, bol veľmi klasický. Tanečníci boli ľudia, ktorí sa vedeli dobre pohybovať,ale nemali vlastnú osobnosť alebo identitu. Pina im ju vrátila. Dostali mená a stali sa z nich charaktery. V tom čase to bolo niečo celkom nové. Tanec bol pre ňu viac ako forma. Bol to spôsob
ako otvoriť ľudské nevedomie a podvedomie.
Pôvodným povolaním ste ortopedický terapeut detí. Ako ste sa od tejto profesie
dostali k tancu?
V 80. rokoch som sa popri svojej práci tancu a divadlu venoval vo voľnom čase. Po niekoľkých
rokoch zaznamenali naše práce úspech a ja som sa začal divadlu a tancu venovať na plný úväzok.
V jednom z rozhovorov uvádzate, že rád pracujete s tanečníkmi, ktorí sa hanbia...
Je samozrejmé, že prirodzenou vlastnosťou hercov a tanečníkov je exhibicionizmus. Nemajú problém vystupovať pred ľuďmi a cítiť sa v tejto polohe príjemne, no ja som rád, keď sú ako osobnosti hanbliví. Fakt, že neukážu všetko okamžite, mi dáva možnosť postupne ich objavovať. Páči sa mi, keď ukrývajú v sebe tajomstvo, ktoré odhaľujeme počas improvizácií.
29 európskych kritikov, vybraných časopisom Tanz, ohodnotilo Out of Context – For
Pina ako najlepšiu inscenáciu roka. Vysoko ocenili aj spôsob využitia humoru na javisku. Je pre vás humor dôležitý?
Pravdu povediac, som prekvapený, že ocenili práve toto. Veľa ľudí sa na predstaveniach baví, no môj hlavný zámer nie je ľudí rozosmiať. Veľa miest, na ktorých sa diváci smejú sa mi nezdá vtipných. Práve naopak, v skutočnosti sú veľmi smutné.
Rád vytvárate vaše inscenácie v časovo neobmedzenom skúšobnom procese. Podľa
čoho viete, kedy je inscenácia hotová?
Aj v prípade, že pri skúšaní nie sme obmedzení časom, som rád, keď si na začiatku stanovíme dátum premiér. Väčšinou skúšame približne 3 mesiace. Pri improvizáciách sa vyskytujú momenty, keď cítim, že daná scéna v predstavení určite bude. Postupne ich spájam. Pri tvorbe celku si rád pozývam na skúšky priateľov a počúvam ich reakcie. Po premiére inscenácia naďalej rastie. Niektoré veci mením a prerábam, ale sú to už len malé zmeny.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára